Rhodos - pokračovanie

Podľa starovekej legendy je to ostrov boha Slnka Hélia. Iná legenda hovorí, že Hélios sa zamiloval do nymfy menom Rhodos a spolu sa usadili na ostrove, ktorý po nej boh Slnka pomenoval. Tretí príbeh o pôvode ostrova sa odvoláva na etymológiu – slovo „rodon“ po grécky znamená ruža – i keď Rhodos je skôr ibištekový ostrov. Podľa eposu Ilias sa Rhodos zúčastnil trójskej vojny. V 16. stor. pred n. l. obývajú ostrov Minojci, po nich Achájci, ale najväčší rozkvet spadá do 11. stor. pred n. l., kedy ostrovu vládli Dóri. Postavili mestá Lindos, Kamyros a Ialyssos. Rhodos bol jedným z prvých ostrovov, kam sa rozšírilo kresťanstvo. Známy bol napríklad svojou rečníckou školou, ktorej „absolventmi“ boli aj Gaius Julius Caesar a Cicero. V roku 1309 sem prichádza rád johanitov. Mimochodom, johaniti museli z ostrova odísť po porážke Turkami v roku 1522 a neskôr sa usadili na ostrove Malta. Dejiny ich dnes označujú za „maltézskych rytierov“ – najprv však boli „rodskí“. Turecká nadvláda na čele s tureckým sultánom Sulejmanom I. trvala takmer 400 rokov. Až v roku 1947 sa ostrov stal súčasťou vtedajšieho gréckeho kráľovstva a dodnes je súčasťou Gréckej republiky. Starovekým symbolom bohatého ostrova sa stal Rhodský kolos – jeden zo siedmich divov sveta. Rhodský kolos bola asi 32-metrov vysoká bronzová socha boha Hélia. Stála rozkročená na dvoch 10-metrových kamenných podstavcoch nad prístavom hlavného mesta Rhodos a lode sa plavili popod ňu. Socha pravdepodobne držala v ruke fakľu a slúžila ako maják. Okolo roku 225 ju však zničilo zemetrasenie.